Sú vaše ciele dostatočne SMART?
„Dosiahnuť cieľ, ktorý si neurčíte je rovnako ťažké ako vrátiť sa z miesta, kde ste nikdy neboli.“
~Zig Ziglar americký spisovateľ, obchodník, rečník (1926 -2012)~
Každý máme v živote nejaké ciele. Menšie, väčšie, krátkodobé aj tie dlhodobejšie. Osobné či tie firemné. K rôznym cieľom sme v našej kultúre vedení už od malička – k dobrým výsledkom v škole, v športe, neskôr v práci… Niektoré ciele sa nám podarí naplniť, niektoré nie. Z niektorých sa tešíme, z iných nie. Niektoré nás inšpirujú, motivujú a prebúdzajú v nás vášeň, niektoré sú nám „proti srsti“ a snažíme sa im vyhnúť. Isto by ste vedeli ku každej vymenovanej kategórii priradiť nejaké svoje súčasné ciele, či ciele z minulosti.
Prečo nás niektoré nadchnú a iné napĺňame len s ťažkosťami?
Prečo sa niekedy z naplneného cieľa nedokážeme dlho tešiť?
Prečo niekedy nesplnený cieľ hodnotíme ako svoje zlyhanie, a iné úspešne splnené ciele prehliadame?
Aká je téma, problém, ktorý chcem vyriešiť?
Človek sa veľmi často púšťa do riešenia nejakej úlohy, témy, problému a hneď v úvode predurčí svoju cestu k neúspechu. Prečo? Lebo si vlastne neuvedomí, čo je v skutočnosti jeho problém a čo chce riešiť. Alebo si stanoví veľmi nejasný cieľ v tom, čo chce dosiahnuť. Potom sa rozbehne a napriek tomu, že nejaké úspechy dosahuje, je nespokojný, lebo si ich nedokáže zmerať či uvedomiť. Alebo naopak – začne a veľmi rýchlo zíde z cesty, lebo ju vlastne ani nemá nakreslenú, alebo je jeho cieľ nereálny, nedosiahnuteľný, či ho vlastne ani nechce, alebo nemá skutočnú motiváciu ho naplniť.
Mnoho ľudí si ciele stanovuje bez celkového kontextu toho, kam vlastne smerujú, kam ich splnenie zadefinovaného cieľa posunie. Po dlhšom čase, ale človek zistí, že si plní jeden cieľ za druhým a radosť z každého naplneného cieľa je stále kratšia a menej sladšia. Môže za to chémia v našom mozgu – jeden z hormónov šťastia, ktorý sa pri dosiahnutí cieľa vylučuje – dopamín.
Cieľoví feťáci
Náš mozog funguje na dopamíne ako na „droge“, problémom je, že dopamín skutočne ako droga pôsobí. Mozog totiž začína dopamín vylučovať už v čase, kedy si cieľ stanovíme – od toho momentu sa začne tešiť na jeho naplnenie a postupne, ako sa k cieľu blížime a myslíme na jeho naplnenie, náš mozog uvoľňuje do tela malé dávky dopamínu. Preto napríklad ľudia, ktorí si svoju letnú dovolenku naplánujú už v januári, z nej majú omnoho lepší pocit, ako tí, ktorí si ju kúpia na poslednú chvíľu – last minute. Od januára až do samotnej dovolenky totiž pri každej predstave ako sa budeme „čľapotať“ v mori, či „štverať sa“ na nejaký kopec, náš mozog uvoľní do tela trošku dopamínu. Pri samotnom dosiahnutí cieľa sa do tela vylúči posledná dávka dopamínu a nastane …… NIČ. Zrazu je prázdno. Cieľ splnený, posledná dávka dopamínu už vyprchala a zostáva prázdno. Dostávame sa do stavu tzv. hedonickej adaptácie, naše telo si na splnený cieľ veľmi rýchlo zvykne, po pár dňoch ho berie ako samozrejmosť.
No schválne – skúste si spomenúť na Váš posledný dosiahnutý cieľ – ako ste sa cítili, keď sa Vám to podarilo, keď ste cieľ splnili? A ako ste sa cítili po troch dňoch? A ako ste sa cítili po dvoch týždňoch?
Keďže nemáme skúsenosti s tým, ako udržať dopamín v tele neustále, robíme úplne prirodzenú vec – stanovíme si ďalší NOVÝ a častokrát VÄČŠÍ cieľ – začneme sa na neho tešiť, tvrdo pracujeme na jeho naplnení …. A cyklus sa opakuje. Stávajú sa z nás postupne tzv. cieľoví feťáci.
Naše ambície nás často ženú stanoviť si viac cieľov naraz – mnohokrát výrazne rozdielnych a vo vzájomnej kontradikcii. Alebo si stanovíme ciele, ktoré sú natoľko náročné, že po pár dňoch sa cítime vyčerpaní. Zrazu nesplníme jeden deň to, pre čo sme sa rozhodli, a ani druhý deň sa nám to „nepodarí“. Až sa zrazu náš cieľ rozplynie ako hmla. Často sa to deje s našimi novoročnými predsavzatiami – ruku na srdce – koľkokrát ste si ich dali a koľko z nich ste aj naozaj splnili? A kedy asi ste to vzdali? Po dvoch týždňoch? Po troch?
Pokiaľ je cieľ, ktorý si stanovíte náročný na dosiahnutie, musíte tvrdo drieť a cieľ nevychádza z vášho vnútra, vaša motivácia dlho nevydrží a ani tá kvapka dopamínu vás na ceste neudrží. Ako sa tomu vyhnúť? Ako nájsť ciele, ktoré nás budú napĺňať dlhodobo?
Ako na ciele?
Je to jednoduché a zložité zároveň… Faktom však je, že nás trvalo dokážu uspokojovať ciele, ktoré majú zmysel dlhodobo. Ciele, ktoré nás motivujú z nášho vnútra a ktoré zvyčajne smerujú k naplneniu nášho najvyššieho cieľa – našej osobnej vízie.
Na to, aby bol človek schopný stanoviť si svoju osobnú víziu, sa potrebuje pozrieť do hĺbky seba samého a zamyslieť sa nad tým, čo chce v živote dosiahnuť, kým chce byť a čo chce svetu zanechať. Osobnou víziou sa tak človek vydáva na cestu za zmyslom svojho života. No za víziou a rovnako aj cesta za jej naplnením trvá zvyčajne trochu dlhšie. A čo do tej doby s našimi súčasnými cieľmi? Hodiť ich do koša?
Určite nie. Predsa je nejaký dôvod, prečo ich chceme naplniť, prečo sme si ich dali. Stačí sa iba pozrieť na to, ako sme si ich stanovili a či nám dávajú zmysel, či poznáme odpoveď na otázku PREČO sme si ich stanovili a ČO KONKRÉTNE nimi chceme dosiahnuť.
Mnoho našich cieľov však končí neúspechom lebo si ich zadefinujeme veľmi povrchne. Napríklad:
Cieľ: Schudnem.
Otázka: Koľko? Ako? Do kedy? Kedy začnem? Prečo to chcem? Čo bude potom? Kým budem ako štíhla žena?
Cieľ: Naučím sa francúzsky.
Otázka: Akú úroveň chcem dosiahnuť a prečo? Kedy chcem hovoriť týmto jazykom? Ako často sa môžem a budem učiť?
Cieľ: Nebudem fajčiť.
Otázka: A prečo chceš prestať? Ako použiješ ušetrené peniaze? Čo si za ne kúpiš? Ako sa odmeníš?
Obrovskou prekážkou pri napĺňaní cieľov je, že si stanovujeme nedosiahnuteľné ciele. Cieľ je tak náročný, že nás „prevalcuje“, rýchlo sa dostaneme do stavu vyčerpania a rezignujeme – povieme si: „Nemá to zmysel…“, „Nemám na to… “, „Toto nedám“.
Pravdou však je, že dokážeme všetko pre čo sa rozhodneme. Iba nad tým musíme viac premýšľať, viac si uvedomovať čo sa vlastne okolo nás deje a namiesto dôvodov Prečo to nejde, hľadať riešenia ako to ide.
Aký by teda mal byť náš cieľ?
Je obrovské množstvo možností a odporúčaní, ako definovať svoje ciele tak, aby sme boli schopný ich naplniť. Našim cieľom môže byť čokoľvek – mať lepšiu prácu, schudnúť, byť lepším rodičom, zvládnuť skúšku v škole…
Optimálne zvolený cieľ by mal mať 4 základné parametre – mal by byť:
- pozitívny
- aktívny
- merateľný
- etický
Cieľ má byť pozitívny
Často si cieľ definujeme NEGATÍVNE, čo má dopad na to, ako nad cieľom premýšľame – napr. už nechcem fajčiť, nechcem byť tučná, nebudem chodiť neskoro z práce. Ak chceme NAPREDOVAŤ musíme si cieľ vymedziť pozitívne, vtedy sa totiž začína náš mozog nastavovať na riešenie, na to ako bude vyzerať budúci stav. Ak je teda náš cieľ postavený negatívne, mali by sme ho najprv PRERÁMCOVAŤ. Napríklad: Už nechcem byť tučná → A ČO CHCEŠ? Ako to chceš mať? Ako to bude vyzerať keď to budeš mať? S čím budeš spokojná? Kým budeš, keď to budeš mať?
Cieľ má byť aktívny
Chcem byť chudý, pekný, bohatý…. – takto zadefinovaný cieľ tiež nie je veľmi v poriadku, nevyzýva totiž k žiadnej aktivite, k činu. PASÍVNE zadefinovaný cieľ je ako politická kampaň – je to iba kopa rečí. Bez reálnych skutkov cieľ nikdy nedosiahneme a povedzme si otvorene, očakávať, že niekto náš cieľ naplní za nás, je pomerne utopistická predstava. Náš PASÍVNY cieľ v znení „SCHUDNI MA“, musíme teda zmeniť na AKTÍVNY a presne si v ňom definovať, čo pre jeho dosiahnutie spravíme. Napríklad – čo konkrétne pre to spravíš, ako to spravíš….
Cieľ má byť merateľný
Náš cieľ musí byť za každých okolností merateľný. Je to podmienka toho, aby sme vedeli sledovať naše napredovanie, ale aj samotné dosiahnutie cieľa. Bez toho nebude náš mozog pracovať, nebude uvoľňovať dopamín, nebudeme cítiť žiadne uspokojenie. Ak si náš cieľ stanovíme napr. „Urobiť všetko pre to, aby som bol chudý,“, vynárajú sa nám hneď otázky: „ Kedy bude cieľ dosiahnutý?,“ Čo znamená byť chudý – koľko budeš vážiť, či merať v páse? „A o akej metrike vlastne hovoríme – chceš dosiahnuť nejakú hmotnosť v kilogramoch? Či sa chceš pozerať na Tvoj BMI index?“
Pri zadefinovaní cieľa bez konkrétnych čísel, metriky, sa môžeme dostať do situácie, že budeme stále nespokojní a nikdy nie „dosť chudí.“
Cieľ má byť etický
Pri definovaní cieľa, by sme si mali uvedomiť, že cieľ stanovujeme sebe samému a nie niekomu inému. Preto by sme mali myslieť na to, aby sme našim cieľom neublížili iným ľuďom, nekonali proti nim, Náš cieľ nesmie negatívne zasahovať do života iných, rovnako by sme však iných nemali do svojich cieľov zaťahovať. Napríklad:
Nevhodne stanovený cieľ: Mojim cieľom je donútiť manžela každý piatok upratovať. – no môj manžel z toho asi nebude šťastný.
Lepšie stanovený cieľ: Mojim cieľom je porozprávať sa s manželom o piatkovom upratovaní. – ani tu môj manžel asi nebude šťastný, ale už je to LEPŠIE, nenútim ho robiť čo nechce, iba otváram tému v diskusii, možno mi pomôže nájsť riešenie.
Správne stanovený cieľ: Mojim cieľom je nájsť spôsob, ako mať doma upratané. – v tomto prípade JA AKTÍVNE hľadám riešenie a nezasahujem do nikoho života, nikoho neobmedzujem.
Je tvoj cieľ dostatočne SMART?
Existuje množstvo pohľadov a odporúčaní na to, ako si správne zadefinovať ciele. Dnes nepanuje zhoda v tom, kto je autorom najznámejšieho SMART konceptu definovania cieľov. Je to Peter F. Drucker, poradca v odbore manažmentu, pedagóg, lektor, autor ekonomických, politických a sociologických štúdií, ktorý spomenul tento koncept v roku 1954 vo svojej knihe, alebo je to George T. Doranen, ktorý o tomto koncepte písal v roku 1981 v časopise Management Review? Autorstvo je v podstate irelevantné, tzv. koncept SMART sa totiž stal rýchlo obľúbeným nielen medzi manažérmi, pedagógmi, ale postupne prenikol do všetkých sfér biznisu a aj do štátnej správy. SMART je akronym – skratka, ktorá v preklade z angličtiny znamená „šikovný“. A čo jednotlivé písmená znamenajú?
SMART koncept definovania cieľov vo všeobecnosti znamená, že definovaný cieľ by mal byť:
S – SPECIFIC (špecifický)
M – MEASURABLE (merateľný)
A – ACHIEVABLE (dosiahnuteľný)
R – REALISTIC (realistický)
T – TIME BOUND (časovo ohraničený)
Dnes existujú mnohé obmeny konceptu SMART, doplnené o ďalšie jedno či dve písmená, ktoré sú rozdielne v závislosti od situácie či od prostredia, kde sa používajú. Rovnako tak jednotlivé písmená akronymu majú v rôznych prostrediach a situáciách rôznu interpretáciu, opäť však neexistuje jednoznačná zhoda, čo znamenajú. Môžete sa tak stretnúť aj so skratkami ako SMAART či SMARTER.
Ako teda jednotlivé ciele definovať podľa konceptu SMART, či dokonca SMARTER?
S = Specific
Konkrétny
Significant – významný,
Stretching – posúvajúci,
Simple – jednoduchý
Špecifický cieľ musí obsahovať jasné kritéria, podľa ktorých spoznáme, či sa nám ho podarilo splniť. Nestačí povedať si iba: “Chcel by som byť niekto.” alebo “Rád by som mal veľa peňazí.”. Musí byť jasne definované, čo vlastne chceme. Čo znamená “niekto”? Koľko je “veľa peňazí“? Špecifický cieľ musí poskytovať presnú odpoveď na otázku: “Ako zistím, či som bol alebo nebol úspešný. Na čom to zistím? Čo presne sú tie kľúčové kritéria?”.
M = Measurable
Merateľný
Meaningful – zmysluplný, Motivational – motivující, Manageable – uriaditeľný
“Prestať fajčiť” je na prvý pohľad dobre definovaný cieľ. Je špecifický, no nie úplne merateľný. Lepšie a účinnejšie je dostať do nášho cieľa číslo. Napríklad: “Vyfajčím maximálne 5 cigariet denne” alebo “Chcem zarábať 3000 EUR mesačne”.
A = Achievable
Dosiahnuteľný
Appropriate – vhodný
Attainable – dosiahnuteľný
Agreed – odsúhlasený Assignable – zadateľný
Ambitious – ambiciózny,
Aligned – zladený
Aby sme vedeli posúdiť, či je náš cieľ dosiahnuteľný, potrebné je sa zamyslieť nad svojim súčasným stavom – máme dostatok kapacít, zdrojov na dosiahnutie cieľa? Máme dostatok vedomostí, zručností, času? Potrebné je posudzovať nielen hmotné, ale aj nehmotné zdroje.
R = Realistic
Realistický
Relevant – zodpovedajúci,
Results oriented – orientovaný na výsledok,
Resourced – pokrytý zdrojmi
Ak naše ciele nebudú realistické, spôsobia nám väčšiu škodu ako úžitok. Každý cieľ má na nás nejaký efekt. Splnený cieľ nám dodá sebadôveru, lepší pocit a chuť do ďalšieho sebarozvoja. Nesplnený cieľ naopak frustráciu a ešte väčšiu nepohodu. Súčasne sa pod písmenkom R skrýva ešte relevantnosť. Bude mať splnený cieľ na náš život vôbec nejaký pozitívny efekt? Má zmysel tomu vôbec venovať energiu? Stojí cieľ za to?
T = Time-bound
Časovo ohraničený
Timed – termínovaný,
Timely – časovaný,
Time limited – časovo obmedzený,
Trackable – dohľadateľný, Tangible – hmatatelný
Nestačí mať len jeden jasný konečný dátum, kedy chceme cieľ dosiahnuť. Potrebné je sa zamyslieť a stanoviť si aj míľniky, akési kontrolné body na ceste k cieľu, ktoré nám umožnia zhodnotiť čo máme za sebou, prípadne upraviť smer cesty – napr. čo dosiahnem za 4 týždne? Čo dosiahnem za 2 mesiace? Za 4 mesiace?
E = Exciting
Motivujúci
Engaging – strhující,
Ethical – etický,
Evaluated – vyhodnotený
Pokiaľ máme zadefinované ciele z vonkajšieho prostredia, len veľmi ťažko k nim pristupujeme s nadšením a chuťou. Rovnako sa často stáva, že si stanovíme ciele, ktoré ani nechceme zrealizovať, chce ich viac naše okolie. Zamyslite sa teda, či cieľ skutočne chcete VY alebo vás do toho tlačí Vaše okolie a hlavne prečo chcete cieľ dosiahnuť.
R = Recorded
Zaznamenaný
Revisit – znovu hodnotený,
Rewarding – hodnotný,
Reaching – dosiahnuteľný
Cieľ proste musí byť niekde zaznamenaný. Nech znie akokoľvek dobre, nestačí ho iba vysloviť. Ideálne riešenie je napísať si svoj cieľ na papier a podeliť sa oň s niekým blízkym, kto nám v ťažších chvíľkach pomôže a bude nás na ceste k cieľu motivovať, bude pre nás podporou.
Definovanie SPRÁVNEHO cieľa je vždy iba začiatok cesty. Potom treba na cestu vykročiť, prekonávať prekážku za prekážkou a postupne cieľ naplniť. Stanovenie dosiahnuteľného a realistického, ale veľmi náročného cieľa, nám však môže „zlomiť väzy.“ Pokiaľ nemáme silnú vnútornú motiváciu a na našej ceste k cieľu sa nakopia prekážky, cez ktoré zrazu cieľ nedokážeme vidieť, ľahko sa vzdávame. Rezignujeme. Je to tá jednoduchšia cesta. Často ale iba v danej situácii. Naše nenaplnené ciele sa nám totiž do života vracajú a my, vzhľadom na predchádzajúci neúspech, necháme cieľ cieľom. No a on nás „potvora“ doháňa stále s väčšou intenzitou. Ak ho nenaplníme, alebo pre jeho naplnenie neurobíme maximum, doženie nás aj v náš posledný deň. V momente, keď si uvedomíme, že náš čas je úplne na konci, doháňajú nás naše nenaplnené sny a ciele ako naše ľútosti. V ten posledný moment totiž ľudia zvyčajne neľutujú to čo sa stalo, to čo spravili. Práve naopak – ľutujeme naše zlyhania, ľutujeme to, o čo sme sa nepokúsili – nech to už bolo z akéhokoľvek dôvodu.
Venujte teda čas premýšľaniu a správnemu definovaniu vašich cieľov. Lebo tento čas a definícia sú základom vášho budúceho úspechu. Robíte to predsa pre seba.
A ja vám k tomu budem silno držať palce 😊
Tento text je úryvkom z knihy Heleny Rojkovičovej s názvom Jedinečné JA.
Viac o tejto knihe, ako aj o jej autorke sa dozviete na stránkach www.dreamboardhr.com
